• Čas od času by som sa Vám chcel prihovoriť osobitne formou farského listu. Chcel by som v ňom hovoriť predovšetkým o skutočnostiach, ktoré sú dôležitou súčasťou našej viery, ale zároveň sú v súčasnosti značne zanedbávané. O skutočnostiach, keď kresťania často žijú inak, než im hovorí naša viera.
• Preto by som chcel dnes hovoriť o svätení nedele. Z úst mnohých kresťanov dnes zaznieva: nechodím na nedeľné omše, lebo: je tam veľa ľudí a nerobí mi dobre, keď sa tlačím alebo nedokážem sa sústrediť, radšej sa pomodlím doma alebo oveľa skôr cítim Božiu prítomnosť v samote a prírode, než v kostole alebo protiví sa mi sedieť pri ľuďoch, ktorí prevrátili kabáty, len vyjdú z kostola a robia zle a podobne alebo radšej si omšu pustím v rádiu či v televízii, lepšie počujem alebo (v prípade práce v zahraničí) načo pôjdem do kostola, keď ničomu nerozumiem.
• Čo sa nato dá povedať? V prvom rade dve veci:

1. Prví kresťania sa takmer okamžite po Ježišovom zmŕtvychvstaní začínajú stretávať v prvý deň týždňa (čiže v nedeľu), aby slávili Pánovu večeru.
2. Slávenie Eucharistie bolo vždy viac než milým spoločenským posedením, kde si zaspievame, vypočujeme príhovor a cestou domov sa podozvedáme najnovšie správy zo života komunity. Slávenie Eucharistie vždy bolo sprítomnením Kristovej obety na kríži, slávením smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista, pri ktorom sa nám dáva pod spôsobom chleba a vína.

• Evanjeliá nám podávajú správy, že apoštoli a učeníci sa zhromažďovali v prvý deň týždňa (teda v nedeľu) a v tieto dni sa im po svojom zmŕtvychvstaní zjavoval Kristus. V Skutkoch apoštolov čítame:

Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci. (Sk 20, 7) A Pavol v Prvom liste Korinťanom píše: Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky keď prídem. (1 Kor 16, 2)

Nedeľné slávenie Eucharistie sa spomína dokonca aj v mimobiblických spisoch. Plínius Mladší v liste svojmu priateľovi cisárovi Trajánovi, pravdepodobne v roku 111 píše: „V pevne stanovený deň sa pravidelne stretali pred úsvitom, aby spoločne spievali na počesť Kristovi ako Bohu. Nedozvedel som sa však o ničom inom, než o akomsi kulte, ktorý sa dodržiava až do krajnosti.“

Nedeľné slávenie Eucharistie sa stalo okamžite podstatnou črtou toho, kto uveril v Ježiša Krista.

• Boží zákon nás v treťom prikázaní Desatora zaväzuje “Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.“ Cirkevné prikázanie potom spresňuje, že ono svätenie znamená a: účasť na sv. omši      b: zdržanie sa práce. Nedeľa má byť dňom zasvätením Bohu, náboženskému kultu a potrebnému relaxu.

Cirkevné právo hovorí: Cirkev všetkých veriacich, ktorí dospeli k užívaniu rozumu a dovŕšili 7. rok života (kán. 11.), sú povinní zúčastniť sa v nedeľu a prikázaný sviatok na sv. omši, okrem prípadu, že im v tom prekáža nedostatok kňazov, pre ktorý nemôže byť v primeranej blízkosti sv. omša alebo iná vážna príčina (kán. 1248. – § 2.).

KKC dodáva: Kto vedome a dobrovoľne nesplní túto povinnosť, dopúšťa sa ťažkého hriechu (2181).

• Kedy sviatočné vynechanie sv. omše nie je hriechom? Vtedy, keď nie je vedomé a dobrovoľné (nemožnosť ísť na sv. omšu napr. na dovolenke v neznámom a nekatolíckom kraji, alebo choroba). Nedeľnú povinnosť splní veriaci, ktorý sa zúčastní sv. omše v nedeľu (prikázaný sviatok) alebo v predvečer slávenia – po 15:00 napr. sobášna omša v sobotu.
• Niektoré konkrétne príklady:
  práca v zahraničí: povinnosť ostáva. Je smutné, keď slovenskí robotníci, katolíci ako repa, prichádzajú do germánskych krajín, kde sa v nedeľu nepracuje a robia od pondelka do nedele. Ani neznalosť reči nie je dôvodom vynechania sv. omše. Sv. omša je slávením Kristovej smrti a zmŕtvychvstania a milosti z nej čerpám bez ohľadu na to, či rozumiem.
  práca v nedeľu: ako kresťania sme povinní požadovať od zamestnávateľa, aby sme v nedeľu pracovať nemuseli (pokiaľ to nie je spoločensky nevyhnutná práca) a mohli sa zúčastniť sv. omše. Pokiaľ to zamestnávateľ odmietne, zodpovednosť už nie je na nás, ale na ňom.
  sv. omša v rozhlase a televízii: je určite skvelé, že tí, ktorí sa sv. omše nemôžu zúčastniť, majú možnosť si ju vypočuť alebo pozrieť. Treba však povedať, že ten, kto sa sv. omše zúčastniť naozaj nemôže, tak vynechaním sv. omše nemôže zhrešiť (pretože nekoná vedome a dobrovoľne). Sledovanie omše v rozhlase a TV je prínosom, ale nikdy nemôže nahradiť účasť na sv. omši.
  čo znamená “zúčastniť sa na sv. omši“: myslí sa tým aktívna účasť a tvorenie jedného spoločenstva sláviaceho Eucharistiu. Je tomu tak, ak omšu prestojím pred kostolom? Čo myslíte? J Plnosť účasti sa dosahuje vo svätom prijímaní!

• Bolo by katastrofou, keby sme sa hlásili ku Kristovi a kresťanstvu a odmietali to, čo bolo vždy podstatnou súčasťou ortodoxie a ortopraxe. Hlásiť sa ku Kristovi a pohŕdať najvzácnejším darom, ktorý nám zanechal, je veľkou nerozumnosťou. Boh Vás žehnaj!
  

Váš duchovný otec