Hoci je naša spoločnosť stále ponorená do prežívania pandémie, ktorá každého unavuje, je načase začať sa vážne zaoberať myšlienkou, do akej spoločnosti sa chceme „prebudiť“, keď pandémia skončí – lebo raz sa tak určite stane.
Akú krajinu odovzdáme ďalším generáciám – našim deťom a vnúčatám? Čo tu po nás ostane? Ako chceme spolu vydržať žiť aj o niekoľko (desiatok) rokov?
Začnime premýšľať, ako ďalej. Ako opraviť naše vzťahy, zvýšiť politickú a mediálnu kultúru, zmenšiť nevraživosť a nenávisť medzi ľuďmi…
Keď nad touto témou uvažuje Svätý Otec František, všíma si, že ľudia buď utekajú od reality alebo jej čelia, ale násilným spôsobom. Pápež vidí ako riešenie dialóg medzi generáciami: „Viesť dialóg znamená počúvať sa navzájom, konfrontovať sa, dohodnúť sa a kráčať spoločne. Podporovať takýto medzigeneračný dialóg znamená obrábať tvrdú a neplodnú pôdu konfliktov a ľahostajnosti, aby sme vypestovali semená trvalého a spoločného pokoja.“
Je také miesto aj na Slovensku, kde sa pestuje dialóg. Je ním Katolícka univerzita v Ružomberku. Podobné krízy, aké prežívame dnes, len podčiarkujú význam a dôležitosť nezávislého a slobodného vysokého školstva, dokonca v našom prípade takého, ktorý umožňuje preskúmavať nielen oblasť rozumu, ale aj oblasť viery, ktoré sú nerozlučne spojené.
Nedávno nás pápež František vyzval urobiť si cvičenie a vo svojich spomienkach vyhľadať znamenia, ktoré Pán vykonal v našom živote, keď sme pocítili jeho nehu a blízkosť.
Myslím si, že pre Slovensko je takýmto veľkým znamením rozhodnutie otcov biskupov založiť Katolícku univerzitu, čo sa tak stalo na prahu nového tisícročia v roku 2000, a napokon dielo, ktoré spoločne spolu s vami a s vašimi deťmi-študentmi konáme pomocou našej alma mater. Pripojte sa k nám a spojme sa v ten najvznešenejší cieľ, ktorý vo svojom vienku nosíme a ktorým je budovanie civilizácie lásky.
To by malo byť zárukou lepšieho života aj po skončení súčasnej pandémie.

Jaroslav Demko, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku