Drahí bratia a sestry!
V sobotu 7. februára 2015 sa v našej krajine uskutoční referendum, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu, ktorá spája desiatky organizácií, občianskych združení a neziskových organizácii. Viem, že možno už z médií ste zahltení informáciami ohľadom tohto referenda, ale pokladám za veľmi dôležité ponúknuť vám niekoľko myšlienok a svoj osobný názor na túto iniciatívu a aj na reakcie, ktorých sme v spoločnosti v posledných týždňoch svedkami.
V prvom rade chcem zdôrazniť, že nastávajúce Referendum o ochrane rodiny je vôbec prvým referendom v histórii našej krajiny, ktoré nie je iniciované politickými stranami, ale ide o výsostne občiansku iniciatívu. Petíciu za vypísanie referenda podpísalo viac než 400 tisíc občanov našej krajiny. Ešte žiadna občianska iniciatíva na Slovensku nemala väčšiu podporu. Určite veľmi dobre viete, že prezident SR Andrej Kiska sa ohľadom referendových otázok obrátil na Ústavný súd SR, aby tento posúdil, či sa referendové otázky netýkajú základných ľudských právd a slobôd, pretože o nich nie je možné v referende hlasovať. Ústavný súd jednu otázku kvôli možnej nejednoznačnosti výkladu vylúčil a teda zostávajúce tri otázky sú otázkami, ktoré sa nijakým spôsobom nedotýkajú základných právd a slobôd iných ľudí. Napriek tomu so značným znepokojením sledujeme v ostatných týždňoch nesmierne štvavú antikampaň, ktorá iniciátorov a podporovateľov referenda označuje za fanatikov, ľudí, ktorí šíria nenávisť, sektárov či stredovekých tmárov.
Tejto kampani veľmi silne podliehajú aj médiá. Televízia Markíza odmietla vysielať reklamný spot Aliancie za rodinu s veľmi divným odôvodnením, že keďže protistrana nemá dostatok financií na zaplatenie kampane. Len tento týždeň bývalý minister hospodárstva Juraj Miškov, ktorý len nedávno ohlásil vznik novej politickej strany, ohlásil, že jeho strana venuje 50 tisíc € na kampaň proti referendu. Len pre porovnanie, celá Aliancia za rodinu na kampaň vyzbierala len niečo cez 70 tisíc €, a tu jediný politik venuje 50 tisíc € na kampaň proti referendu. Toľko ku kroku televízie Markíza.
Podobne sa zachovala aj verejnoprávna televízia a rozhlas RTVS. Tá spoty Aliancie za rodinu odmietla z dôvodu, že zákon jej (okrem kampane pred voľbami) zakazuje politickú reklamu. Tento argument je však nepravdivý. Podľa zákona o vysielaní a retransmisii (podľa ktorého sa televízie a rádiá musia riadiť) je politickou reklamou podpora konkrétnej politickej strany alebo konkrétneho kandidáta politickej strany. Aliancia za rodinu však nie je politickou stranou a jej predstavitelia nie sú politikmi. Argument RTVS je teda falošný. K Markíze a RTVS sa pridali aj ostatné televízie (televízia JOJ a TA3), takže médiá sa rozhodli ignorovať kampaň regulérneho a legitímneho referenda. RTVS v posledných dňoch dokonca neodvysielala gréckokatolícku bohoslužbu, pretože v príhovore kňaza zaznela zmienka o referende. Tlačené médiá a médiá na internete dennodenne ponúkajú jednostranné informácie takmer výlučne proti referendu. Takáto smutná je realita našej spoločnosti. Treba povedať úplne otvorene, že podobný prístup médií sme zažili naposledy za totality a ich súčasné počínanie je hanebné! Žiaľ, médiá, inak plné slov o nezávislosti a objektivite, nie sú ani nezávislé ani objektívne.
Drahí bratia a sestry! Je nastávajúce referendum motivované nenávisťou alebo nejakým iným zlým úmyslom? Som presvedčený, že nie a že najväčšiu nenávisť šíria médiá a aktivisti, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že kruh môže byť aj hranatý. Nuž, nemôže. Nie, nechceme predpisovať ako má kto žiť. Ani nechceme vstupovať do súkromia iným ľuďom. Ale vyjadriť názor, že manželstvo je vzťahom muža a ženy a že najlepším priestorom pre výchovu je priestor, v ktorom je prítomný mužský aj ženský vzor, je nielen naším právom, ale aj našou povinnosťou.
Prvá otázka referenda znie: SÚHLASÍTE S TÝM, ABY SA MANŽELSTVOM NEMOHLO NAZÝVAŤ ŽIADNE INÉ SPOLUŽITIE OSÔB OKREM ZVÄZKU MEDZI JEDNÝM MUŽOM A JEDNOU ŽENOU?
Týka sa vlastne chápania manželstva. Spisovateľ Daniel Hevier sa vyjadril nasledovne: „Je hanba, že sa vôbec musí konať toto referendum, pretože sme dospeli asi do stavu takého morálneho a duchovného úpadku, že sa jednoducho diskutuje o neodškriepiteľných faktoch.“ Toto vyjadrenie vyjadruje aj moje pocity.
Manželstvo je najdôležitejšími dokumentmi, ktorými je viazaná Slovenská republika (napríklad Všeobecná deklarácia ľudských práv) chápané ako vzťah muža a ženy. Ako vzťah výnimočný a jedinečný, pretože on je najlepším a najvhodnejším priestorom pre narodenie a výchovu detí. Ak za manželstvo považujeme len vzťah jedného muža a ženu, nie sme žiadnymi fanatikmi a neupierame nikomu žiadne práva. V USA už viac ako polovica štátov povoľuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Viete však ako sa to najčastejšie udialo? Nie referendom (tie sa konali o chápaní manželstva aj v USA, napríklad v liberálnej Kalifornii – a ľudia sa postavili za chápanie manželstva ako vzťahu muža a ženy), ale najčastejšie o tom rozhodli súdy a sudcovia, ktorí prišli na to, že manželstvo chápané ako zväzok muža a ženy diskriminuje homosexuálov. Teda najčastejšie vidíme vo svete to, ako sudcovia a politici úplne ignorujú vôľu svojich občanov. V prvej referendovej otázke ide v princípe o to, či manželstvo v našej civilizácii je a má byť chápané ako jedinečné spoločenstvo muža a ženy, ktorého jedným z cieľov je založenie rodiny a výchova potomstva, alebo začneme chápať manželstvo ako len a len právny zväzok niekoľkých osôb. Nerozumiem námietke, že čo už manželstvu a rodinám pomôže jedna veta v Ústave. Zákon predsa odzrkadľuje hodnotový svet spoločenstva, stanovuje normu a ideál, ku ktorému sa spoločenstvo hlási. Manželstvo zákonom chápané len ako právny zväzok ľudí, by jednoducho bolo jeho devalváciou, dokonca by sa stalo absurdným. Manželstvo by mohli uzavrieť vlastne akékoľvek osoby, ktoré by chceli požívať výhody, ktorými inštitút manželstva spoločnosť chráni.
Druhá referendová otázka znie: SÚHLASÍTE S TÝM, ABY PÁROM ALEBO SKUPINÁM OSÔB ROVNAKÉHO POHLAVIA NEBOLO UMOŽNENÉ OSVOJENIE (ADOPCIA) DETÍ A ICH NÁSLEDNÁ VÝCHOVA?
Pýta sa priamo na zákaz adopcií detí párom rovnakého pohlavia. Aj tu však ide o viac, než sa zdá sa prvý pohľad. Čoraz viac sa z dieťaťa chápaného ako daru, stáva niečo, na čo mám nárok a právo. Dieťa ako artikel, ktorý mám právo si zaobstarať. Počul som v diskusii veľa krát, že aj dvaja muži či dve ženy majú právo adoptovať si dieťa, ale ešte som nepočul, že by sa niekto opýtal, či je to aj pre dieťa tým najlepším riešením, o ktoré by sa mala spoločnosť usilovať. Naozaj sa tak ľahko chceme vzdať presvedčenia, že pre dieťa je najlepším prostredím otec aj matka? Že dieťa potrebuje oba vzory, aj otcovský aj materský? Prvoradé tu musia byť najmä a predovšetkým deti a nie snahy homosexuálne cítiacich ľudí. Tak je to správne a nie je v tomto postoji nič nenávistného.
Tretia otázka by mala byť potešením každého človeka, ktorý si myslí, že štát by mal mať čo najmenej právomocí a občan čo najviac osobnej slobody. Znie takto: SÚHLASÍTE S TÝM, ABY ŠKOLY NEMOHLI VYŽADOVAŤ ÚČASŤ DETÍ NA VYUČOVANÍ V OBLASTI SEXUÁLNEHO SPRÁVANIA ČI EUTANÁZIE, AK ICH RODIČIA ALEBO DETI SAMÉ NESÚHLASIA S OBSAHOM VYUČOVANIA?
Mali by mať rodičia právo povedať “nie“ školskej výchove, ktorá ide proti ich vyznaniu? Samozrejme, že áno.
Drahí bratia a sestry! Nie sme šíritelia nenávisti ani zloby. Nechceme iným ľuďom komplikovať ich životy. Ale považovať manželstvo za zväzok muža a ženy predsa nie je prejavom nenávisti. Neexistuje žiadne základné ľudské právo na manželstvo medzi pármi rovnakého pohlavia, ani právo na umožnenie adopcií takýmto párom.
Podľa súčasného právneho stavu je referendum platné len vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých voličov a súčasne väčšina z nich odpovie na otázky kladne. Preto Vás prosím, aby ste sa referenda o ochrane rodiny v sobotu 7. februára 2015 zúčastnili. Len pred pár dňami sa pápež František vyjadril takto: „Pozdravujem odvážnu slovenskú Cirkev, ktorá v týchto chvíľach bojuje za obranu rodiny. Dopredu a odvahu!“
Miroslav LETTRICH, farnosť Ždiar